Čierna je sexi, biela je in
Prečo je spojenie bielej a čiernej také neodolateľné?
Ak sa potme zadívame na les, trávnik, nevidíme zelenú, ani nebovomodrú, či červenú muchotrávkovú. Všetko vidíme bezfarebne, ale aj na to, čo nevidíme, sme vymysleli farbu – čiernu. Nebudeme polemizovať, či čierna je farba, mnohí tvrdia, že áno, mnohí zase, že nie. Skúsme čiernu farbu bezfarebnosti spojiť s jej protikladom – bielou. A pozrime sa na ne, ako dokážu koexistovať v interiéri. S pomocou fyziky, biológie, psychológie, dejín umenia, antropológie a jazykovedy.
Farby fyzicky neexistujú
Ľudské vnímanie farieb je pomerne zložitý biologický, fyziologický, psychologický proces. To, že vidíme rôzne farby a ich odtiene je zrakový vnem, ktorý vôbec neznamená, že farby existujú. Naopak, neexistujú a to, čo vidíme súvisí s konkrétnou vlnovou dĺžkou svetla dopadajúceho na konkrétny predmet. Princíp vnímania farieb je skrytý v rôznej vlnovej dĺžke viditeľného spektra odrazeného od konkrétneho predmetu do nášho oka.
Skúsme sa preniesť do magického času, keď sa stmieva, niekde, kde nie je rušivý svetelný smog. Farby postupne vyhasínajú... Čo vidíme, keď sa úplne zotmie a farby sú „pozhasínané“? Vidíme tmu, bez svetla nevidíme farby, nedokážeme ich vidieť napriek tomu, že tam všade sú... Alebo nie sú a to, že ich vidíme, je len optický jav?
Biela a čierna v interiéri
V prvom rade zahoďme predsudok, že v čiernobielych interiéroch sa cítia najlepšie tí, čo nevnímajú farby. Mimochodom, farbosleposť rôznych úrovní trápi okolo 8,5 % populácie, ale len 0,5 % žien. Určite podstatne vyššie percento ľudí preferuje vo svojom živote a aj obydliach bielu, čiernu a ich odtiene a kombinácie. A to určite nie sú tí, čo vnímajú svet čiernobielo. Prečo je to tak?
Neutrálne, harmonizujúce aj kontrastné
Z umeleckého, ale aj spektrálneho pohľadu môžeme považovať bielu a čiernu za neutrálne farby. Vizuálne, esteticky sa hodia ku každej inej farbe, čo je v interiérovom dizajne cenená vlastnosť. Biela okrem toho zjemňuje tonalitu odtieňov všetkých ostatných farieb. No a keď biele a čierne plochy, ale aj interiérové komponenty a doplnky skombinujeme, získame dokonalý kontrast. Ak to primerane vyvážime, výsledkom je výrazne kontrastná, ale prirodzená harmónia.
Bledý ako stena
… je tradičné slovenské prirovnanie, jednoznačné a príznačné ako z učebnice interiérového dizajnu. Ak v interiéri citlivo prepojíme napríklad biele steny a čierne podlahy, vytvoríme harmonickú rovnováhu. Vyvážime čistotu s eleganciou, priestor získa pokoj a stabilitu. A teraz si to predstavte v odvážnejšom, opačnom garde… Podobný, aj keď menej úderný, ale stále kontrastný efekt dosiahneme „zarámovaním“ bielych komponentov do čiernej. Alebo čiernymi doplnkami v priestore ladenom do odtieňov bielej.
Ako bielu a čiernu spojíme...
… namiešame, získame obrovskú škálu odtieňov sivej. Využiteľných na utlmenie jednoznačných, maximálnych tónov čiernej a bielej. Mimochodom, viete, s koľkými druhmi, odtieňmi čiernej dokázal pracovať Rembrandt? Údajne ich bolo 18 a miešal si ich sám… No a prvá „interiérová“ čierna farba malieb v pravekých jaskyniach bola pred asi 20-tisíc rokmi vyrobená zo sadzí a dreveného uhlia.
Názvoslovie odtieňov farieb
Možno neviete, ale farby, ich odtiene a názvy máme aj v našej krajine definované normou, ktorá ich pozná 48. Je to ale pomerne slabučká vzorka z medzinárodného klasického vzorkovníka RAL, ktorý definuje až 213 farebných odtieňov. Ak sa na bielu a čiernu pozrieme z tohto hľadiska, možno budeme prekvapení. Čierna je v slovenčine len jedna, jednoducho čierna. Nuž a biela je samozrejme biela, ale aj krémová, lastúrová, levanduľová, ľanová, navajová a slonovinová. Z antropologického a jazykovedného hľadiska majú všetky poznané ľudské kultúry a spoločnosti pomenované minimálne dve farby: bielu – jasnú a čiernu – tmavú.
Biela a čierna nie sú farby...
... sú to symboly. V našom kultúrnom priestore čierna symbolizuje smútok, pietu, v Ázii je to naopak biela. Čierna je aj tma, noc, temnota, hĺbka, pokoj. Ale aj vážnosť, elegancia, luxus, kov, eben… Fenomenálnymi symbolmi sú v móde “malé čierne” a korzety, v dizajne čierne autá Henryho Forda a čierna technika našich domácností. Biela je symbolom čistoty, jasnosti, ale aj mäkkosti čerstvo napadaného snehu, hebkosti rúna jahniatka, vlny, bavlny či vzdušnej, nadýchanej ľahkosti páperia. Tvrdosť slonoviny, vzácnosť perál, krehkosť porcelánu a nevinnosť svadobných šiat. Chutná mliečna biela, slaná belosť kryštálikov soli a voňavá beloba kvetinových lupienkov.
Ebony and Ivory
Môžeme si spolu s Paulom McCartneym a Stevie Wonderom nôtiť ich megahit z roku 1982 napríklad pri zariaďovaní interiéru, ladeného do bielej a čiernej. Pretože spolu dokážu tieto základné achromatické, nefarebné farby, a možno aj nefarby, naozaj veľa. Ak ich len „naskladáme“ k sebe, skombinujeme plochy s detailmi, alebo namiešame do škály odtieňov sivej, šedej. Kombinácie bielej a čiernej dokážeme doladiť, vyvážiť a harmonizovať prakticky akýmikoľvek farbami. Ideálne prírodnými, drevitými či terakotovými odtieňmi, ale aj pastelovými – čo sú vlastne všetky farby zjemnené bielou. Nuž a materiálov v čiernej a bielej farbe, ich kombináciách a odtieňoch tiež dnes nájdete doslova od výmyslu sveta. A domov si vyberiete tie, ktoré vám sedia. Je viacero druhov bielych aj čiernych drevín, aj mramory sú čierne a biele, samozrejme kovy, koža, textílie, omietky, kameň… čokoľvek. Sivý, šedý nemusí dnes byť len betón a kov. Váš čiernobiely domov nemusí byť vôbec fádny, naopak.
Dreveničky naše
Tie čičmianske chalúpky a klasické slovenské drevenice sú typický príklad. Čistý čierno-biely kontrast vyvážený prírodnými drevitými odtieňmi do síce rustikálnych, ale prirodzene krásnych exteriérov aj interiérov patrí. V tomto prípade išlo aj o praktické záležitosti – biele vápno, čierna dechtová, dymová a olejová „impregnácia“ hranolov boli dostupné a funkčné materiály a metódy. Mimochodom, vedeli ste že bielenie a mazanie chalúp bola v našich končinách čisto ženská záležitosť?
Fascinujúci jedinečný kontrast
Prečo je spojenie bielej a čiernej také neodolateľné? Také graciózne ako labuť, jednoznačne ladiace ako klávesnica klasického klavíra, či jednoducho natvrdo čierne na bielom v klasicky tlačenej knihe alebo ladne expresívne ako japonská kaligrafia na ryžovom papieri… nuž a symbol čierno– bielej vyváženosti Jin-Jang je jednoducho dokonalý.
Súvisiace články
