PVC, aditíva, ftaláty, zmäkčovadlá, emisie a iné látky

Tými vlastnosťami sú najmä plasticita, farebná stálosť, reakcia na oheň a tepelná stabilita. Asi najznámejším slovom v spojení s vinylovými podlahami sú tzv. ftaláty.

Plasty sú všade okolo nás

Ftaláty (estery kyseliny ftálovej) sú látky, ktoré sa pri výrobe PVC používali a ešte stále používajú na zlepšenie jeho plastických vlastností. Práve v tejto otázke používania ftalátov sa aktuálne v zákazníckej obci vedú rôzne diskusie a vyskytuje sa mnoho mylných informácií. Asi najväčším omylom je to, že si zákazníci automaticky spájajú pojem zmäkčovadlá iba s pojmom ftaláty. Je dobré vedieť, že na zmäkčenie PVC sa okrem ftalátov používajú aj iné chemické zlúčeniny. Ako príklad spomenieme adipáty (estery kyseliny adipovej), alebo citráty (estery kyseliny citrónovej). Je preto ľahko pochopiteľné, že výrobcovia, ktorí deklarujú, že ich výrobok neobsahuje ftaláty buď nahradili PVC vo výrobku iným plastom (najčastejšie polypropylénom), alebo používajú pri spracovaní PVC iné plastifikátory = zmäkčovadlá ako sú ftaláty.

Z pojmu ftaláty v spojení práve s podlahovinami sa dnes stala akási chiméra, prelud. Je zaujímavé diskutovať so zákazníkmi, ktorí prídu na predajňu a všemožne hľadajú produkt, ktorý neobsahuje žiadne chemické zlúčeniny, lepidlá, laky a pod., a spýtať sa ich, či rovnako striktne postupujú aj pri výbere iných, objemovo podstatne väčších častí interiérových predmetov, ako sú napr. PVC okná, nábytok, dvere, náterové hmoty... Je až zarážajúce, že práve mnohí z nich vôbec neriešia v čom majú dennodenne zabalené jedlo, čím si umývajú zuby, čo si natierajú na tvár, čím sa umývajú, aké materiálové zloženie oblečenia nosia na tele, čo si obúvajú, do čoho si naberajú jedlo, s čím sa hrajú ich deti... Plasty sú skutočne všade okolo nás a žijeme v dobe, ktorú si naši potomkovia možno raz označia ako dobu plastovú. Nechceme týmto nabádať k zníženiu ostražitosti. Určite je dôležité presne vedieť čo si kupujeme a či je ten výrobok bezpečný, ale skôr by sme sa mali asi viac pýtať a nechať si doložiť fakty. Informácie používať komplexne, nie iba vytrhnuté z kontextu a zdeformované pre subjektívnu potrebu pohľadu na vec.

Použitie ftalátov sa prísne kontroluje

PVC je ako základný materiál pre požitie do mnohých výrobkov nevhodný, a preto sa musia jeho vlastnosti modifikovať. 
Jednou z týchto vlastností je plasticita - ohybnosť. Pre zvýšenie plasticity PVC sa pri jeho spracovaní na výrobky používajú tzv. plastifikátory = zmäkčovadlá. Práve najznámejšie a v minulosti aj najrozšírenejšie plastifikátory boli práve ftaláty. Táto olejovitá látka tvorila v mnohých výrobkoch (v mäkkých PVC výrobkoch ako obuv, detské hračky ale aj v kozmetike, farbivách, oblečení) aj viac ako 60% podiel zo všetkých pridaných aditív. Celkom je dnes známych viac ako 40 rôznych druhov ftalátov, ktoré sa používali a ešte stále používajú na zmäkčovanie PVC. Z nich väčšina je zdraviu neškodná a nepoškodzuje ani životné prostredie. Je však skupina ftálátov, ktorých pôsobenie na ľudský organizmus je označené ako toxické. Ich používanie je dnes striktne kontrolované a v prípade ich použitia sú stanovené maximálne prípustné objemové limity, ktoré musí výrobca dodržiavať a o použití týchto látok informovať spotrebiteľa nielen v certifikátoch výrobku, ale ja na jeho obale.

V určitých oblastiach výrobkov, a to najmä tých, ktoré prichádzajú do styku s potravinami (obaly na potraviny), do kontaktu s ústami (hračky, taniere, poháre, príbory, obaly na tekutiny) alebo pokožkou (oblečenie, obuv, kozmetické prípravky...) je ich použitie zakázané, alebo objemovo obmedzené. Ide o týchto 8 ftalátov:

• DEHP - dietylhexyl ftalát
• BBP - benzylbutylftalát
• BBP – benzyl butyl ftalát
• DBP – dibutyl ftalát
• DIBP – diisobutylftalát
• DINP - di-isononylftalát
• DONP - di(n-oktyl)ftalát
• DPP – dipentylftalát

Použitie týchto ftalátov sa dnes prísne kontroluje a ich výskyt vo výrobkoch bol prakticky eliminovaný.
Problematika aditív, ftalátov, a celkove PVC má však aj iný rozmer. Problémom je to, že zmäkčovadlá nie sú v PVC pevne chemicky viazané a pri jeho namáhaní (teplom, mechanicky) a degradácii sa uvoľňujú do prostredia, čím môžu kontaminovať vodu a dostať sa tak do potravinového reťazca. Tento problém je najmarkantnejší práve v priestoroch skládok odpadu. Pokiaľ sa likvidácii a recyklácii výrobkov z PVC nevenuje dostatočná pozornosť, tak sa pri súčasnej produkcii PVC môže stať ich výskyt potenciálnou environmentálnou hrozbou.
Nebezpečnejší než samotné ftaláty je skôr sekundárny vplyv výroby PVC a PVC odpadu na životné prostredie. Samotná výroba primárneho PVC je energeticky náročná a ekologicky zaťažujúca. Celosvetovo je preto trend na zníženie používania a teda aj výroby PVC, respektíve tlak na jeho systematickú recykláciu. A tu sa dostávame k problematike spojenej s výrobcami podlahových materiálov. 

Odporúčame kupovať certifikované výrobky

Väčšina výrobcov celovinylových podláh používa vo svojej výrobe aj recyklovaný materiál. To je z pohľadu tlaku na zníženie produkcie primárneho PVC a zvýšenia objemu používania recyklovaného PVC pozitívny aspekt, samozrejme za predpokladu, že ide o použitie recyklovaného materiálu známeho chemického zloženia.

Práve toto je úskalie ktoré výrobcov rozdelilo na dve skupiny:

• Tí, ktorí majú svoje výrobky a rovnako celú výrobu platne certifikovanú (podľa EN 14 041 a jej dodatkov) a vyrábajú výrobky z kontrolovaných zdrojov, kde je potencionálny výskyt škodlivých látok sledovaný. Títo výrobcovia majú certifikované nielen výrobky ale majú certifikované aj svoje výroby (CE, DIBT, ISO, SGS,...). Viacerí z nich si svoje výrobky nechávajú preskúšať a získali certifikát Floor score, ktorý hodnotí koncentráciu a vplyv emisií = prchavých organických látok z výrobku na ovzdušie v interiéri.
• Tí, ktorí vyrábajú svoje výrobky pre trhy kde je certifikácia nepodstatná, ale prioritným hľadiskom sú nízke výrobné náklady.

Prví výrobcovia sú väčšinou firmy, ktoré svoj tovar vyrábajú v Európe, alebo ho privážajú od výrobcov, ktoré tieto postupy striktne dodržujú. Väčšinou ide o tovar jasne označený na obale všetkými dôležitými parametrami a rovnako aj emisnou triedou a systémom certifikácie. Druhá časť výrobcov produkuje výrobky, ktoré sú poväčšine významne lacnejšie a väčšinou bez označenia a certifikácie. Neznamená to samozrejme, že každý drahší výrobok je kvalitnejší, alebo bezpečnejší. Pri výrazne lacných výrobkoch sa ale toto riziko významne zvyšuje.

Odporúčame preto kupovať výrobky, ktoré majú certifikáty, jednoznačné a správne označenie všetkých parametrov na svojom obale a ideálne z predajní, kde sa na všetky tieto „drobnosti“ môžete opýtať a v prípade problémov ich aj riešiť.

Chcete informácie o cenách vodeodolných laminátových podláh, alebo nakúpiť tento tovar? Kliknite sem.